REPORTÁŽ: „Krásne dievča z Budmeríc 2007-CZ-0203-327“ alebo Oldrich a Vlasta Šavaroví –víťazi národného preteku Oostende 2010
‘Ja sa predsa musím na národný pretek tešiť. Ja si musím dať kravatu, keď idem čakať! Ja musím stáť v pozore! Ja by som tam mal nie sedieť na stoličke! Ja by som tam mal stáť!!!’(O. Šavara)
Vážení priatelia,
v tomto článku by som Vám chcel predstaviť väčšine Slovenska známu chovateľskú dvojicu Vlastu a Oldricha Šavarových z Budmeríc. Pán Šavara má 63 rokov, je niekoľkonásobným majstrom OZ Pezinok i predchádzajúceho OZ Trnava. Meno Šavara sa v minulosti spájalo so značkou SMK (Slovenský maratón klub) a tiež so značkou TAPS Budmerice (Testovacia a porovnávacia stanica Budmerice). Zdá sa, že projekty, ktoré v minulosti pán Šavara rozbehol a ktoré boli v tom čase vo vyspelom holubiarskom svete bežnou záležitosťou, naberajú v posledných rokoch na 
Slovensku na popularite. Či už sa jedná o dnešný Stredoeurópsky maratón klub resp. Medzinárodný derby klub Slovensko alebo testovacie stanice. Toto všetko v Budmericiach bolo už dávno.
U Šavarových som sa však zastavil kvôli úplne inej veci – kvôli víťazstvu ich holubice 2007-CZ-0203-327 v prestížnom národnom a medzinárodnom preteku z prímorského belgického mesta Oostende. Tento pretek mal byť pre mnohých vrcholom sezóny, tak ako pre západoeurópske federácie pretek Barcelona. Mimochodom, obidva preteky sa leteli v jeden deň, len s tým rozdielom, že západoeurópania štartovali z hlavného mesta Katalánska o 9:45 a Stredoeurópske federácie z belgického prístavného prístavu Oostende o 14:00.
Ako to teda bolo s národným víťazom, či víťazkou z Oostende 2010 sa dočítate v nasledujúcom interview:
KRAJČÍK: Pán Šavara, srdečne gratulujem k výsledku. Opýtam sa rovno – ako možno dosiahnuť takéto víťazstvo? Čo k tomu treba ?
ŠAVARA: K tomu, aby človek dosiahol takýto výsledok treba kamarátov. Vieme sa pohnevať, potešiť, radovať z výsledkov... len sa mi zdá , že o to ťažšie človek prežíva obdobie keď je vo veku a blíži sa koniec koníčka ako to je v našom prípade. O to viac si cením kamarátov Škovranovcov s ktorými dlhodobo spolupracujem a ktorí holubicu vychovali ... aj keď, ako som už na internet napísal, holubica sa skladá z mnohých línií. To vlastne svedčí o tom, že holubárstvo je také krásne. Myslím, že som spomenul všetkých.
Keby nebolo tej skladačky, nebolo by ani tej holubice. Snáď som jej trochu pomohol prípravou, aby takýto výsledok dosiahla.
KRAJČÍK: Z čoho teda pochádza víťazka ?
ŠAVARA: Holubica bola vychovaná u mojich priateľov Škovranových v Nemilanoch a pochádza z holubov Škovran L.& S. x Šavara x Václav Skopal x Jakob Folman x Holec Ľudovít, línia De Goen - Wendy a tiež Martin Wagner - línia van Loon.
KRAJČÍK: Bola príprava na pretek Oostende niečím výnimočná? Ako ste holuby pripravovali?
ŠAVARA: Holuby na takúto dlhú trať potrebujú asi inú, zvláštnu prípravu. Tá holubica ... ani neviem, či u mňa vôbec niekedy vychovala aspoň 1 mláďa. Na krátkych tratiach jej to veľmi nešlo, ale vedel som, že pochádza z dlhotraťových holubov.
Holuby mi po druhej tretine pretekového plánu nechcú pretekať a trénovať. To sa stáva permanentne, každý rok.
Tak som sa vrátil k radám starých holubiarov s ktorými som kedysi začínal pretekať v Trnave. Tí tvrdili, že holubovi treba dať ranu bičom.
Tak som týždeň pred nasadením úplne zmenil taktiku: Prestal som trénovať holuby so zástavou, prestal som ich nútiť lietať. Ráno som im otvoril búdniky, otvoril som výlety, holuby mali voľný výlet i vlet. Takto boli vypustené od 8:00 ráno do 12:00. Potom som ich nakŕmil a poobede okolo 13:00 som vypustil druhé pohlavie. Tí lietali a mali voľnosť do večera.
Postupne sa situácia ustálila a holuby začali lietať samé od seba. Nebol problém, aby boli vo vzduchu aj cez polhodinu. ... a potom prišla rana bičom.
V utorok večer som im vpustil partnerov, pri otvorenom búdniku a miske. V stredu ráno som ich rozdelil a večer som ich nakošoval na Oostende. Samozrejme, že týždeň pred nasadením pretek neleteli.
Pri mojom systéme vdovstva sedí jedno pohlavie v búdnikoch a partneri na sedačkách vo vedľajšom oddelení, kde je šero a chladnejšie.
Či zohrala úlohu príprava alebo to, že v holubici je mnoho dobrej krvi, alebo túžba ... ktovie?
KRAJČÍK: Ktorý bol Váš favorit pri nasadzovaní ? Na ktorého by ste vsadili ?
ŠAVARA: 51-ka, Mrtýnek ... a je vonku! Keby som mal vsadiť, stavím na Mrtýnka. Ak by som mal vsadiť, tak vlastne musím staviť na celú prvú päťku, pretože boli rovnocenní vo výsledkoch. Leteli 2x Würzburg a 1 x Koblenz. Išli na 4. pretek - na tisícku. Obľúbený bol však 51-ka.
KRAJČÍK: Aké medikamenty ste holubom dali pred nasadením?
ŠAVARA: Po 3. týždni pretekania nasadím Lincospectin (sobota po prílete, nedeľa a pondelok). Bežne dávam do vody ocot (10 ml/1 l vody), až do štvrtka. Ďalší týždeň dávam prípravky na potlačenie trichomoniád. Toto opakujem každé 3 týždne. V piatok, keď v sobotu košujeme, dostanú do vody elektrolyt. Dávam bežne dostupné podporné preparáty a vitamíny. Sám si robím len mix z medvedieho cesnaku, ktorý podávam holubom po celý rok.
Holubník pretekárov, vzadu chovné voliéry.
KRAJČÍK: Vyvážate holuby počas sezóny ?
ŠAVARA: Ja zo zdravotných dôvodov holuby chytať nemôžem. Keď náhodou niektorého chytím, tak si musím 10 minút oddýchnuť. Pred sezónou poprosím kamarátov a vyvezieme spolu. Posledné roky sa nám darí vyvážať spoločne v základnej organizácii. Zo začiatku sezóny sa snažím nútiť holuby lietať mávaním zástavou. Myslím, že súkromné nácviky sú prospešné, ale tie som mohol robiť keď som bol zdravý. Som rád, že mi kamaráti pomáhajú pri čistení a chytaní holubov. Momentálne máme v ZO po dlhšej dobe výbornú atmosféru.
KRAJČÍK: Videli ste holubicu doletieť ?
ŠAVARA: Práve som mal stoličku pri voliérach a som z nej vstal, že sa trochu narovnám. Manželka bola vnútri a vychádzala z holubníka. Holubicu som zbadal cca meter predtým ako sadla na letáč. Myslel som, že to je holubica z doobedňajšieho preteku, lebo nám ešte jedna chýbala.
Zapípala anténa a Vlasta číta a kričí: Oostende !!!
KRAJČÍK: Ako vyzerá holub, ktorý má v krídlach 1080 km a prvú národnú (tretiu medzinárodnú) cenu ?
ŠAVARA: V prvom momente ako vyletela do búdnika som si povedal: Ty si to nemohla letieť, veď tebe nič nie je! V momente doletu bola v takej kondícii, že som si myslel, že ju môžem na novo nasadiť. Za hodinu, keď som na ňu pozeral tak spala. Mohol som sa jej dotknúť prstom ... nebola by sa pohla. Ďalší holub, ktorý priletel po nej (pozn.: 5. deň preteku), ten bol kosť a koža.
KRAJČÍK: Kedy ste začali tušiť, že to môže byť národné víťazstvo ?
ŠAVARA: Keď mi volal predseda MDKS, že koľko mám kilometrov ... vtedy ma napadlo, že to môže byť víťazstvo. Keď som ju hlásil, tak som si povedal, tak sám pre seba: „Keby tam vydržala tak dlho, aby ten druhý bol kúsoček za ňou.“
Môžem ale povedať, že aj keď sme vedeli, že ide o národný pretek a že môže byť ťažký ... samozrejme, že som si nemyslel, že ho vyhráme, lebo mnoho vecí sa už kvôli môjmu zdravotnému stavu nerobí tak ako sa robilo kedysi. Holubica je samozrejme dobrá, inak by tu nevydržala od roku 2007. Myslím, že Škovrani sa tešia viac ako ja.
KRAJČÍK: Kedy prišli prvé gratulácie ?
ŠAVARA: Už v nedeľu okolo obeda. Volali chalani ... gratulovali. Ale trochu som ich miernil, lebo som si nebol istý presnou vzdialenosťou na môj holubník. A tiež som si nebol istý, či rýchlosť nebude taká, že poradie sa bude zostavovať ako pri preteku z Atén - podľa času doletu.
KRAJČÍK: No aj za tých okolností by bola stále prvá, nie ?
ŠAVARA: To áno, ale neboli by sme porazili Poláškových! Michal mi aj na druhý deň volal a gratuloval ... i keď priznal, že ho mrzí, že som ich porazil.
KRAJČÍK: Boli situácie za posledné obdobie, že ste chceli s holubmi skončiť ?
ŠAVARA: X- krát. Končím každý rok! A vždy sa to nejako zvrtlo, že som neskončil. Tento rok som ešte ukecal manželku, že už to určite ukončíme, len nech to ešte tento rok vydrží. A takto je to každý rok.
KRAJČÍK: Takže bude to tak aj na jeseň 2010 ?
ŠAVARA: Asi už nie. Tento rok som urobil rozhodnutie už aj ja. Jeden z holubníkov sme už zlikvidovali. Nie je tu vyletený ani jeden mladý holub (pozn.: Mladé holuby p. Šavaru pretekajú u J. Silného). Všetky mladé majú kamaráti a hovorím si, že aj u kamarátov sa dá holubáriť. ... pri kávičke a bez stresu.
KRAJČÍK: Od ktorého roku chováte poštové holuby ? Aká je vlastne genéza Vášho chovu ?
ŠAVARA: Od roku 1970 aktívne. Predtým som v Holíči začínal ako malý chlapec, holuby boli u nás na dvore odjakživa. Tam nás vyháňali, tí starí holubári nás nemali radi. To bola tá stará škola – Galač, Chytil, ... títo nás formovali, sem-tam sa nám ušlo nejaké vajíčko. Všetci chlapci sme chodili do klubovne a občas sme im chodili pre pivo. Len aby nás tam trpeli.
Náš chov bol niekoľko krát prestavovaný a v každej dobe v ňom boli holuby špičkových chovateľov. V ére štandardu to boli holuby od popredných slovenských, moravských a českých chovateľov ako boli p. Albín Bednár, Šandor Baňár, Vlado Šiška, Vlado Kuska, Ľudevít Chytil, Karol Jozef , Rudolf Kolenič, p. Lesa a Soukup. Naj výsledkom tejto éry bola účasť naších holubíc na Olympiáde v Prahe a spartakiáde v Budapešti (náhradníčka).
Po prechode zo štandardu na holuby športové sme získali holuby od dlhoročného chovateľa esptovských holubov p. Františka Krajčoviča z Blatného, Jozefa Čuláka z Hlohovca, Gabriela Rašku, Michala Čutkaya líniu Van den Berg, od Antona Minárika z Kostolnej pri Senci líniu holubov Schaub z Maďarska a niekoľko kusov z výpredaja chovu p. Jánoša zo Senca, ktorý bol i majstrom Slovenska na dlhých tratiach. Výsledkom tohto obdobia bola i účasť na spartakiáde v Bratislave. Tieto línie boli doplnené neskôr o holuby od Jacoba Folmana z BRD a Láďu Hlínu z Českej Lipy. Rozmnožovanie som uplatňoval krížením, lebo som ho považoval za prirodzenejšie a v imunite holubov za rozhodujúce. Top výsledok bol účasť nášho holuba na olympiáde v Poľsku v kategórii výkon za dva roky kde získal 3. miesto (víťaz CV v Prostějove).
Postupne sa formovala skupina veľmi dobrých pretekárov, ktorá získala niekoľko majstrovských titulov v OZ CHPH Bratislava. V OZ CHPH Trnava 2x umiestnenia na stupni víťazov a taktiež v Maratón klube. V tej dobe (pred nežnou revolúciou) som sa dostal do nemilosti niektorých členov vtedajšieho vedenia Zväzu a tak som založil Slovenský Maratón Klub a po čase i prvú Testovaciu a porovnávaciu stanicu mladých čo bolo tiež tŕňom v oku vtedajších funkcionárov. Po častých sporoch (tlak na zrušenie registrácie Maratón klubu na ministerstve) som sa rozhodol TAPS zrušiť a nepokračoval som ani v rozvoji Maratón klubu. Spolu s chovateľmi JUDr. Križanovičom, MVDr. Struhárom a Jardom Strnadom sme niekoľkokrát navštívili chovateľov v Nemecku, Holandsku, Belgicku i Rakúsku odkadiaľ sme importovali zopár kvalitných holubov.
Po likvidácii stanice som sa začal opätovne venovať pretekaniu a bol som účastníkom založenia OZ CHPH Pezinok. Pretekový team som založil na zostatku účastníkov TAPS. TAPS však 2x vykradli. Vtedy, už s manželkou, sme si doma postavili nový záhradný holubník do ktorého sme presťahovali zostatok holubov z TAPS. Neskôr pribudlo chovné zariadenie ba i výsledky. Chov bol postupne doplňovaný o holuby od p. Dušana Gvôta, Ľudovíta Holeca a ing. P. Chytila. V chove sme prešli na občasné vkrevňovanie, ktorým sme dosiahli vyrovnanejšie výsledky a víťazstvá v rámci majstrovstva OZ CHPH Pezinok ako i v samotných pretekoch. Tam kdesi sa začína črtať stabilnejšia spolupráca s p. Alojzom Barbírikom z Čuňova, ktorá trvá dodnes a nazývam ju výberový servis. To znamená: Na čo ukážeš je Tvoje. Ale platí to i naopak.
Pán Šavara v priestore medzi dvomi vdovskými oddeleniami pri miešaní večerného kŕmenia.
KRAJČÍK: Vrátim sa ešte k víťaznej holubičke a prepojeniu na dvojicu Škovranových z Moravy. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Naša spolupráca začala v roku 1997 kedy sme si prvý raz vymenili niekoľko mladých. V tej dobe Škovranovci disponovali veľkou kvalitou dlhotraťovývh holubov a potrebovali zrýchliť i ostatné holuby. Ich voľba padla na môj chov o ktorom vedeli, že v tej dobe bol prešpikovaný holubmi p. Ľudovíta Holeca. Ja som zasa obdivoval ich výsledky na dlhých tratiach, ktoré som ja v tom čase už nedosahoval. Tak sa stalo, že odo mňa sa k nim dostali holuby 10039 a 0980, ktoré reprezentovali ČR na olympiádach. Na revanš bola pre nás u nich vychovaná národná víťazka Slovenska z Oostende 2010. Myslím si, že sme ukázali chovateľom na Slovensku , Morave a v Čechách ako má vyzerať spolupráca medzi chovateľmi, ktorí si nielenže rozumejú ale i spolupracujú.
KRAJČÍK: Aké najkrajšie momenty ste zažili počas svojej holubiarskej kariéry ?
ŠAVARA: Toho bolo veľa. Ani neviem teraz rýchlo, ktorý by som označil za najkrajší. V podstate sme vychovali štyroch olympionikov. Dvaja reprezentovali Slovensko a dvaja Českú republiku.
Najťažšiu súťaž, ktorú som letel je nepochybne Letu Zdar. Tu sme po 2 roky skončili na 3. mieste.
KRAJČÍK: Stále hovoríte v množnom čísle - mali sme, dosiahli sme, zúčastnili sme sa, ... Zohrala Vaša manželka dôležitú úlohu pri chove poštových holubov v minulosti resp. teraz?
ŠAVARA: Môžem s rukou na srdci povedať, že mi to trpela. Nie je normálne, aby žena, ktorá sa má starať o rodinu, vnučky, o deti ... o manžela ... variť, prať,... to nie je jednoduché.
A ešte k tomu robiť holuby na takej úrovni ako tú manuálnu robotu robí ona dnes ... Mám ďalšieho Klobúka v rodine. Ten prvý bol holub od p. Antona Minárika z Kostolnej pri Dunaji a druhým je manželka. Klobúk dole!
KRAJČÍK: Ten holub sa tak volal ?
ŠAVARA: Áno, volal sa „Klobúk dole“.
KRAJČÍK: Tak Vás má potom asi rada ?
ŠAVARA: Hovorí to. Ale ženám sa veriť nedá.
KRAJČÍK: No, ale tu bolo toľko dôkazov, že by sme jej to aj mohli uveriť, nie ?
ŠAVARA: Áno, vydržala to.
KRAJČÍK: Snáď si reportáž prečítajú aj nejakí mladí chovatelia, ... takže recept, pán Šavara?
ŠAVARA: Buď si musí zobrať holubár ženu, ktorá nemá šajnu o tom čo holuby obnášajú, alebo je v srdci tak dobrá, že jej to je jedno. Keď sa teda raz na mňa pozrela a dokázala sa pozrieť ešte aj druhýkrát ... tak som si povedal, že asi to bude ono.
KRAJČÍK: Najhorší okamih?
ŠAVARA: Ak mám byť úprimný, ten okamih sa nestal dávno. Sklamal ma človek, ktorého som považoval za kamaráta a bol by som urobil pre neho všetko. Medziľudské vzťahy sú problémom nášho športu.
Mrzí ma aj to, že si nevážime naše holuby. Často nakupujeme na západe ... na dražbe v Kasseli, výstave ... holuby oveľa horšie ako máme doma, tu, na Slovensku.
Bridí sa mi, ako vieme my, Slováci a Česi, jeden druhého znegovať.
KRAJČÍK: Čo očná teória ? Veríte jej ?
ŠAVARA: Chcel som tomu veriť, ale nenaučil som sa ju chápať. Nerozumiem tomu, tak sa tomu ani moc nevenujem. Viem akurát to, že holub s korelačným krúžkom je skôr vhodný do chovu.
KRAJČÍK: Čo by ste robili keby ste nechovali poštové holuby ?
Keby som bol poslúchol rodičov a vedel sa v tej dobe keď som mal 12-13 rokov učiť, tak by som išiel študovať.
KRAJČÍK: Aký smer ?
ŠAVARA: Bavilo by ma právo.
KRAJČÍK: Naspäť k holubom. Koľkokrát ste sa pomýlili ? Pri výbere, stratégii chovu, ... ?
ŠAVARA: Každý deň. Každý deň sa mýlim!
Príklad:
Ideme k holubníkom s manželkou a hovorím jej: „Prežeň ich!“
Ona sa ma pýta: „A ktorých?“
Odpovedám: „No tých, čo sú vo vnútri.“
Ona vraví: „Ale veď vo vnútri sú všetci.“
Niekedy som tak zamotaný sám do toho holubiarstva, že si myslím, že už viem všetko a vlastne neviem nič. Takto manželke rozkážem určitú vec a vôbec si neuvedomím, že to tak včera nefungovalo. A ona to robí ... a potom nech sa nejeduje.
„Včera sme to robili ináč!“ …
„Čo bolo včera, dnes experimentujem!“ (úsmev) ... čo jej mám povedať?
KRAJČÍK: Zdá sa, že na Slovensku sa začala budovať aj Zväzom podporovaná tradícia národných pretekov a (medzi-)národného preteku cez 1000 km. Ako túto skutočnosť vnímate ?
ŠAVARA: Konečne, konečne! Mám kolegu v OZ, ing. Obselku, a ten pri otváraní hodín v minulý týždeň hovorí: „Mne nevadí, že nemám dlhotraťové holuby a že som v majstrovstve OZ týmto odpísaný, ale potešilo by ma keby som s kľudným svedomím mohol začať budovať mančaft na dlhé trate.“
Ale buduj ho teraz, keď nemáš istotu, že zajtra, pozajtra alebo v budúci rok tú dlhú trať poletíme. Zase tam niekto príde a zmyslí si, že národné preteky typu Oostende a Brussel zrušíme a vymyslíme niečo iné. Gotha nie je národný pretek. Tam sa v rámci Slovenska porovnáva neporovnateľné!
Tradíciu, ktorú má Západ my stále nemáme. My nemáme ani takú tradíciu ako majú Česi. My sa stále niečoho bojíme. Možno je to tým, že nevieme na Slovensku povedať takto: Toto je kabína v ktorej sa odteraz budú prepravovať holuby na národné preteky. Keď nebude naplnená kapacita, treba zobrať holuby aj z Moravy, Maďarska, atď. ... aby sa naplnilo auto. Netrvať na tom, aby tieto preteky boli v majstrovstvách oblastných združení. Treba ich povýšiť na úroveň takú, aby sa chovatelia na ten pretek tešili.
Ja sa predsa musím na ten národný pretek tešiť, ja si musím dať kravatu, keď idem čakať! Ja by som tam mal nie sedieť na stoličke, ja by som tam mal stáť!!! ... ale keďže ja nevládzem stáť, tak som to aspoň odsedel.
Vychovať holuba do kategórie A, B, ... no, to sa dá. Ale dlhé trate? To je kráľovská disciplína, to každý nevie. A to sa musíme učiť aj my, keďže sme tak dlho neleteli ... Veď si to priznajme, to nie je hanba!
Skúšame ... Myslíme si .... Aj ja som bol presvedčený, že z tých 10 mi 8 ks príde a ja budem „geroj“. A som rád, že mám doma 2.
Keď nebudeme robiť pre holubárov to čo oni od nás očakávajú, tak to nebude nikdy dobre. Povoľovať majstrovstvo z 99 holubov? Keď on ich má 20?! No koľko mám dobrých holubov? Dvoch, troch, štyroch? Piatich? Tak urobme majstrovstvo z piatich! Aký zmysel má nasádzať 5 holubov, keď majstrovstvo je z 20? Najväčšie umenie je pred pretekmi holuba natipovať. Tak ako sa to letí v Letu Zdar. To je najťažšia súťaž a to málokto dokáže.
KRAJČÍK: Čo sa týka večnej dilemy – ranný resp. poobedný štart. Ktorý je podľa Vás vhodnejší?
ŠAVARA: Ťažko povedať. Myslím, že keby sme sa spýtali ľudí na Slovensku, ktorí sa venujú štrekám, tak drvivá väčšina povie, že ráno. Dôležité je povedať áno vtedy, ak umožníme holubovi preletieť v prvý deň aspoň 2/3 trate. A to sa teraz nestalo. Takže za štart Oostende by som nedal ani tú trojku. Či ráno alebo poobede? Je to o počasí.
KRAJČÍK: Mnohí hovoria, že je toho veľa, že trate nad 700 km by mohli byť mimo obliga oblastných súťaží a zveriť ich do kompetencie maratón klubov?
ŠAVARA:.Ak vezmeme do úvahy množstvo pretekov za rok, tak musím i ja pripustiť, že ich je pre menej solventných veľa. No na strane druhej je počet pretekov zaradených do jednotlivých kategórií primeraný a potrebný. Riešenie vidím v tom, že je nutné naše majstrovstvá odgeneralizovať a začať ich vyhodnocovať iba samostatne v kategóriách krátkych, stredných a dlhých tratí.
Súčasný stav nás núti chovať všetky kategórie holubov, čím nás automaticky vťahuje do veľkého množstva pretekov, čo môže mať za následok nespokojnosť členskej základne, ktorá je vekovo prestarnutá a teda si nášho koníčka vlastne financuje z dôchodkov. Otázny však môže byť fakt, že ak preteky nad 700 km nebudú súčasťou pretekových plánov OZ CHPH či nebudú až príliš drahé. Možno by stálo za úvahu využiť prepravné kapacity v rámci regiónov, kde by bolo určené ktorý prepravca bude prepravovať kat. „A“ kat. „B“ kat. „C“. No nie som si istý či týmto postojom opäť nepredbieham dobu, tak ako to bolo v prípade „Slovenského maratón klubu“. Tento model by mohol riešiť súčasný stav .a dával by každému možnosť vybrať si vlastnú cestu. Pripúšťam myšlienku oddelenia superdlhých pretekov s obedňajším štartom od pretekov OZ CHPH (500–600 km), ale to musí byť na rozhodnutí členov, že sa týchto pretekov chcú zúčastňovať. No ak si v oblastiach schvália do pretekových plánov i preteky nad 700 km a bude platiť výstavná kategória, „E“, v tom prípade im netreba brániť.
KRAJČÍK: Pán Šavara, ako to teda vidíte s chovom holubov v najbližšom období ?
ŠAVARA: Môj súčasný stav (pľúcna fibróza spojená zo zvýšenou srdcovou arytmiou) je v štádiu, kedy som denne napojený často 16 až 18 hodín na kyslíkovom prístroj, bez ktorého by som to už nezvládal. Pre každého je ťažké vyrovnať sa s chorobou a ja nie som výnimkou. Na jednej strane vzťah k holubom a na druhej rozum a lekári, ktorí vydávajú príkazy. Z tohto dôvodu musím obmedziť styk s holubmi, čo v mojom prípade znamená koniec priameho kontaktu s holubmi .
Ako vieš, rozhodol som sa ponúknuť dvadsať našich najlepších holubov do internetovej dražby (pozn.: Informácie, fotografie a rodokmene sú zverejnené na slovenských webstránkach.).
Zvyšok ponúkneme v priamom predaji (tel.: 0903/374710 begin_of_the_skype_highlighting 0903/374710 end_of_the_skype_highlighting), prípadne na niektorej holubárskej akcii. Možné je však i to, že prijmeme ponuku na otvorenie chovného zariadenia s obmedzeným počtom chovných holubov o ktoré by sa staral platený zamestnanec. Ale vieš ako to chodí, človek mieni a Pán Boh mení!.
Záver
Ďakujem pekne manželom Šavarovým za milé rozprávanie, občerstvenie a prehliadku skutočne výnimočných holubov. Opäť som sa mnohé naučil, inšpiroval, videl.
Doteraz vo mne názov Budmerice evokoval šláger Karola Duchoňa „Krásne dievča z Budmeríc“ ... odo dnes sa spája i s modropásovou holubicou „327“ manželov Šavarových. Pánovi Šavarovi držím palce a prajem veľa zdravia a mnoho ďalších sezón s holubmi na streche.
Autor: Daniel Krajčík